Konečne sloboda

People will talk

...v preklade „Aby nás neohovorili“  je film  z päťdesiatych rokov a zlatých čias, keď bol Gary Grant kráľom ženských snov.

V nedeľu  s diaľkovým ovládaním v ruke pripravená kedykoľvek zrušiť tú lepkavú limonádičku s holyvúdskou nálepkou, som predsa neprepla, márna sláva, Gary Grant  má ťah na baby ešte stále, nechápem, ako dokázali v emerike vyklonovať takého suverénne presvedčivého „mužského“ s takým mačovským drajvom...práve ten mi zabránil pripraviť sa o zaujímavý filmový zážitok, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzeralo.

Pod temer gýčovou zápletkou sa skrýval zaujímavý otáznik z oblasti etiky a ľudských práv...aj keď ONA JEHO LÁSKA  podala slabý herecký výkon, aj keď dej bol ako vykradnutý z Tennessee Williamsa, predsa sa tam dal jasne vystopovať úmysel tvorcu povedať niečo dôležité. Ak vezmem do úvahy atmosféru McCarthyzmu, ktorá vtedy rušila spánok americkým občanom, musel osloviť  divákov motív vyšetrovania pred akousi samozvanou komisiou jediných spravodlivých nadradených.

Gary  nakoniec samozrejme vyhral...tak ma prepadla myšlienka, že aký strach museli mať vtedy američania, keď si takto mimikrovali svoje názory krytí bezcennou umeleckou produkciou...