Čo sa týka Dárfúru: Condoleeza Riceová vo svojich odpovediach pre New York Times zabodovala, hoci teda iba teoreticky. Spomenula Dárfúr ako svoju jedinú nevybavenú záležitosť. Ba čo nevybavenú, dokonca zbabranú.
Ešte že existuje OSN aby sa bolo na čo vyhovárať. Je pravdou, že mašinéria OSN je už dávno neschopná zabraňovať rozvíjaniu konfliktov kdekoľvek na svete. Boli sme svedkami ako tieto konflikty veľmi úspešne iniciovala /napr. Balkán/. V Afrike, tam naozaj stačilo zavliecť „mierotvorcov“ UN aby sa celý problém zakonzervoval a úspešne vytvorila kamufláž zvaná „Humanitárna pomoc“.
Napísala som viacero článkov na tému Sudán-Dárfúr...
Z týchto článkov je jasné, že finančné ekvivalenty za ropu z Dárfúrskych ropných nálezísk nepomohli...Ropní koncesionári majú čisté svedomie, veď si zaplatili... To, ako naložila vládnúca úzka elita v Chartúme s týmito prostriedkami je jasné. Časť išla na luxus a časť na zbrane...
V Afrike nestačí iba zaplatiť...treba prevziať i zodpovednosť za ďalší vývoj ovplyvnený tými peniazmi...
Možno sa čitateľovi zazdá, že to nie je náš problém... Je to omyl. Problém je to takisto pre Európu ako pre OSN, ako pre koncesionárov v ťažiarskom priemysle v Sudánu. O prezidentovi Al-Bašírovi už radšej nehovorím... je to zbytočné, upozorňovať, že holokaust Dárfúrčanov spôsobil v prvom rade on.
Chudobní a či skôr zbedačení Afričania utekajú na európsky kontinent... Obsadzujú ostrovy...
V Taliansku som videla čierne kráľovné s nošami na hlavách ako obývajú hájiky pri mori. Bez sociálneho zariadenia, bez práce...v lete to ešte ako tak ide. Ako prežívajú v zime neviem... Emigrácia nie je riešenie pre bielych ani pre čiernych.
Komentáre
ano ten zivot ...