Otázka: Má v demokracii pravdu väčšina?
Odpoveď: Obvyklá jednoduchá definícia.
Vtedy vykonáva v parlamente moc. Nie pravdu. Tu teda platí takisto ako v antike, že démos krátós – sila alebo vláda ľudu, nie pravda ľudu.
Obvyklým politickým floskuliam snažiacim sa vtĺcť do hláv voličov falošné účelové pravdy o rovnici medzi pravdou a väčšinou sa darí v každej historickej dobe. Víťaz volieb avšak nemusí mať pravdu, i keď aj to je možné, víťaz volieb má ale nepochybne moc.
Odkiaľ berú ľudia presvedčenie, že víťaz nielen vládne ale samozrejme, je nositeľom pravdy?
Preto týmto žiadam tunajšie blogerstvo aby mi už nedávalo pod nos vety typu Pravdu má väčšina. Tatíček T.G.M. vymyslel síce veľmi hypnotické heslo „Pravda víťazí!“, avšak v realite exekutívnej politiky je to bohapustá utópia. Teda ešte raz: Pravdu nemá väčšina. Väščina má len moc.
Komentáre
;)
zobrala si to trochu za zly koniec.
2. pravdu nemozes hladat v den volieb, ale az na konci 4 rocneho mandatu. a ked ju najdes, tak sa mozes znova "slobodne" rozhodnut a pripadne ju hladat u niektorej z ostatnych stran.
Kri, ja nehladám pravdu. To robia iní...co si myslia, že demokracia
Tak čisto z filozofickeho smeru pragmatizmu
Podľa mňa: Absolútna pravda nie je. Každý má iba do istej miery nejaký názor (samozrejme, že vlastný názor má naozaj málokto) Naše demokratické zriadenie však sa snaží kopírovať západný a sčasti aj americký model. A tým pádom nám vládny i nevládny predstavitelia tlačia do hlavy, že majú pravdu. Čo je v konečnom dôsledku prirodzené. Každý totiž tú svoju pravdu (názor nie vždy svoj) presadzuje.
Čiže v konečnom dôsledku si myslím, že riešiť túto otázku je skôr bezpredmetné. Ale to je môj názor. Síce, teraz je na vás, nakoľko pripustíte, že tento názor je naozaj môj.