Konečne sloboda

Ema Destinová /1878-1930/

Pre osvetlenie udalostí zmietajúcich národmi a národnosťami Rakúsko-Uhorska a vzniku nového štátu československého treba dať slovo i ženám, nielen mužom. 

Veľmi výraznou ženskou osobnosťou, ktorú zapísali do análov histórie je operná diva Emma Destinová, česká vlastenka.

V rámci aktivít „Maffie“ pracovala ako spojka a či agentka Voskovej výzvednej služby usilovne pracujúcej na osamostatnení sa Česka a Slovenska. 

Vlastným menom Ema Kittlová, pochádzajúca z rodiny pražského priemyselníka, finančníka a kultúrneho mecenáša, sa už v útlom veku začala hudobne vzdelávať.

Jej operná kariéra začala v berlínskej opere v úlohe Santuzzi  v opere Sedliak gavalier a mala prenikavý úspech.

Od r. 1898 do 1914 spievala na najznámejších operných javiskách sveta. Organizovala koncerty so svojím operným partnerom Enricom Carusom. Dokonca pre ňu osobne boli napísané nové opery, napr. Dievča zo zlatého západu, Salomé od Richarda Straussa a iné. 

Po vypuknutí I.svetovej vojny sa vrátila do vlasti a zapojila sa do činnosti Maffie. Bola súčasťou konšpiračnej siete odbojovej organizácie. Pri prevoze zprávy do zahraničia ju zatkla cisárska polícia a internovala na jej vlastnom panstve v Stráži nad Nežárkou. 

Od opernej sezóny roku 1917 spievala opäť, a to prvý krát po nútenej prestávke v roli Libuše, čo sa stalo národnou udalosťou číslo jedna. 

Usporadúvala koncerty s vlasteneckou tematikou po celých Čechách a Slovensku a prispievala tak k pohybom smerujúcim k národnému osamostatneniu. 

Už počas svojej kariéry opernej primadony začala písať básne, drámy a romány. Trojdielny historický román „V tieni modrej ruže“ jej vyšiel v roku 1924. Je autorkou ešte dvoch románov,  "Dr.Casanova" a "Kněžna Libuše", menej známe sú jej dve básnické zbierky "Květy sněhu" a "Der galante Abbé". 

Vojnové útrapy a cisársko-kráľovská polícia jej znemožnili v tridsiatichšiestich rokoch spievať, čo jasne znamenalo koniec brilantnej kariéry. Už nikdy sa neopakovala jej cesta slávy po Európe a Amerike. 

Ema Destinová je príkladným symbolom a českým vzorom vlastenectva. V jej osude sa zrkadí situácia, ktorá v jej národe počas jej života vznikala. V českom prostredí bolo bežné, že priemyselníci, finančníci a rôzne vážené osoby mohutne podporovali nielen vlasteneckú umeleckú elitu ale i odbojové hnutie.

Toto bolo na Slovensku zriedkavým javom, keďže podnikateľská vrstva nemala takú finančnú kapacitu. 

Emmy Destinn nebola nikdy dôležitým ohnivkom vlasteneckého odboja, avšak bola jedným z nasilnejších vtedajších národných symbolov českého úspechu vo svete. Pre Čechov bola lepšou reklamou ako Tatíček Masaryk.

Tak ako ona sa angažovala celá česká umelecká vrstva a celý národ. Jednotnosť v tomto postoji nepochybne veľmi prispela k úspechu národnooslobodzovacieho boja bez ohľadu na jeho pragmatickú odvrátenú stránku spomínanú v predošlých dieloch tohto seriálu. 

pramene: Osudové ženy, Bělina a Fidler, Fragment Praha 1996
                   Wikipedia
                   Internet