Veľmi bizarná, tvorivá, politicky výstredná osobnosť talianskeho umenia a politiky.
Zaraďujem túto tému do „Idolov a omylov II." preto, že Gabriele d'Annunzio bol kedysi idolom nielen talianskej mládeže ale i celoeurópskej. Nehodlám robiť analýzu jeho literárnych počinov, iba sa zastaviť nad jedným javom v jeho živote a to bola jeho vojenská a politická avantúra.
D Annunzio mal svoju predstavu o politickom usporiadaní Európy po I.svetovej vojne, odmietal systém parížskych dohôd a ako aktívny dôstojník si tieto svoje názory vedel premietnuť do reality. Chcel riešiť nedostatky Rapallskej zmluvy priznávajúcej právo na Rijeku-Fiume Juhoslávii. S 2000 dobrovoľníkmi obsadil mesto a nastolil v ňom vojenskú diktatúru.
Vyhlásil ústavu, ktorú vytvoril spolu s Alcestom de Ambris. Táto ústava sa neskôr zapáčila Mussolinimu natoľko, že sa ňou bezozbytku inšpiroval. Okrem titulu Duce prevzal do talianskej fašistickej ústavy všetky základné ideové piliere ústavy pre Fiume.
D´Annunzio sa po svojom nacionalistickom výstrelku s Fiume stiahol z politickej scény. Otvorene sa nepriznával k fašistickej ideológii a nerobil kariéru v Mussoliniho fašistickej republike.
Keďže základné východiská ústavy z Fiume predikoval de Ambris a d´Annunzio to celé umelecky preformátoval, nie je isté, kto bol vlastne otcom fašizmu. Nepochybne, d´Annunzio zostal idolom i v nových zmenených podmienkach fašistických európskych diktatúr.
V jeho básnickom, prozaickom a dramatickom diele nenájdeme sformulované žiadne základné princípy fašizmu a preto sa domnievam, že on sám síce svojím dobrodružným nacionalizmom toto inšpiroval, no akosi netušil, čo všetko spôsobí.
D ´Annunzio však naďalej zostáva dôležitým spisovateľom, dramatikom a básnikom talianskej literatúry. Umelecky ovplyvnil niekoľko generácií talianskych literátov.
Preto D´Annunziovi nemožno zazlievať temer nič. V jeho ústave Fiume sa nenáchadzajú príkazy na holokaust. Rasistické princípy sa v jeho konštrukte vôbec nevyskytujú. Sformuloval ústavu tak, ako to naštudoval v antickej literatúre. Stavovské spoločenské zriadenie je odkopírované z antickej rímskej demokracie.
Zostáva teda veľkým otáznikom, či Gabriele d´Annunzio nebol iba nacionalistickým dobrodruhom, ktorý sa zbadal, keď už bolo prineskoro...ale to je iba hypotéza zapadajúca do zistených dejinných faktov.
Zostáva iba poučením pre nás, čo všetko môže spôsobiť jeden idol...
Súvisiace články: Idoly a omyly II:Coco Chanel pod maskou
Idoly a omyly II.: Stalin a jeho aliasy
Komentáre