Už je to viac ako rok, čo Clotaire Rapaille, francúzsky antropológ a psychoanalytik publikoval "Culture Code":Cesta k pochopeniu, prečo ľudia na celom svete kupujú a žijú určitým spôsobom."
Dielo bolo rýchlo zaradené do rangu bestsellerov, v ktorom predstavil metódu, robiacu z neho jedného z najvplyvnejších expertov na komunikáciu v
Psychoanalýza aplikovaná na spoločnosť.
Pohľad na jeho teóriu:
Celý svet pije tú istú kávu ale nikto ju nepožíva na ten istý spôsob.
Robíme tie isté gestá ale nikto ich nerobí z toho istého dôvodu.
Ak sme schopní pochopiť, ktoré sú oblasti mozgu riadiace spôsob, ktorým prijímame informácie, bude možné vytvoriť správu pre verejnosť adresovanú cieľovej osobe a jej kultúrnym kódom: Ak sa tlmočí nová vec v jednej kultúre, je to novinka, ktorá sa adaptuje na národný vkus. Nefunguje to v opačnom význame. Treba spoznať kultúrne kódy. Tu vstupuje do hry technika objavená Clotairom Rapaillom.
Je to niekoľko rokov, v 1970-om, zamestnanci Nestlé dostali skvelý nápad predávať kávu Japoncom. Vznikol problém s predajom. Nakoniec, problém sa odhalil: Japonci
Ako ich presvedčiť aby ju konzumovali? V tomto momente Clotaire Rapaille urobil svoj objav obchodnej stratégie založenej na základnom princípe: Vzťah ku konzumácii kávy sa viaže na ich city a spomienky z detstva.
Keďže Japonci počas celého detstva neboli v kontakte s vôňou a konzumáciou kávy, nemohli objaviť ani citový vzťah k tomuto nápoju. Rapaille odporučil Nestlé aby distribuovala malé dezerty s chuťou a vôňou kávy malým deťom aby si tak vytvorili citový vzťah ku káve. Malo to úspech, pretože konzumácia kávy v Japonsku počas 30 rokov stúpla z nuly na 500 miliónov ton ročne.
Teória bola na svete. Objavilo sa, že existuje schéma poznania a odovzdávania návykov medzi kultúrami, ktorá určuje spôsoby konzumácie. Tiež počas 30 rokov, Clotaire Rapaille vytvoril metódu a prezentoval ju v knihe aj v týchto piatich bodoch:
1. Ľudia neveria tomu, čo sa im vraví
2. Emócie sú energia potrebná na učenie sa každej veci
3. Dôležitá je forma správy, nie jej obsah
4. Všetky kultúrne návyky a ich varianty sa tvoria v detstve
5. Každá spoločnosť vlastní kultúrny kód pre každý element svojho okolia.
Aplikujúc týchto 5 pravidiel počas seansy analýzy problému s dobrovoľnými skupinami je možné odhaliť kultúrne kódy populácie v danej krajine.
Napríklad, bol odkrytý kultúrny kód Američanov vo vzťahu k Nemcom.
Kultúrnym kódom je, že Američania si myslia, že Nemci sú dobrí automobiloví inžinieri. Kódom pre Jeep TJ u Francúzov je slovo osloboditeľ, pre Američanov kôň.
Úspech auta PT Cruiser v
Moja poznámka: Kultúrny kód je teda kľúč k hromadnému mozgu národa.
Ak ho zistíš, dekóduješ chovanie, máš o úspech postarané.
Alebo o mocenskú páku. Ak zistíš, ktorú časť mozgu národ obecne zapína napríklad pri voľbách, pri nákupe počítača alebo auta, máš vyhraté. Môžeš použiť to správne heslo na ovládnutie jeho cash flowu. Konzumné masy voličov obvykle zapínajú “plazí mozog”, tú najstaršiu časť mozgu človeka, riadiacu základné inštinkty…
Zdroj: Agora vox-le média citoyen
Komentáre
Hm, tak podľa tohto klúčom ku všetkému sú vlastne naše počiatočné emócie.
Mi z toho vyplýva, že aj pri tých našich voľbách sa asi viac budeme riadiť emočnom, ako ráciom...