Opäť v Paríži. Ako prvá turistka v to ráno žmúrim do slnečných lúčov strieľajúcich spoza hlavného portálu Notre-Dame-de Paris a popamäti šmátram po spúšti foťáku. Pred tým, ako vstupujem hlavnou bránou do katedrály pre istotu skontrolujem nebo nad hlavou, či tade neletí nejaká turistka...
Vo vnútri je chládok a posvätný pokoj, ako v kostole má byť, no čosi sa tu predsa zmenilo od mojej poslednej tour de Paris - hlavnú loď s oltárom nevidno. Okolo priestoru, kde sa koná svätá omša postavili akúsi veľkú španielsku stenu, nuž čo.
Sadám si do auditória ako nezainteresovaná obkukávačka a čakám, čo sa bude so mnou diať. Niekedy sa čosi zvláštne zažíva v starých gotických katedrálach a ja čakám, či ma to nepostretne v Notre-Dame-de-Paris.
Človek sa vraj ocitá vo víre, kde ústi meridián životnej sily, povestný keltský "wuivre"*.
Po štvrťhodine odchádzam spokojná, hoci mystérium sa nekonalo, mám akýsi pocit uspokojenia z atmosféry akoby večnej nemennosti. Práve táto stavba zasvätená tak ako ďaľších desať katedrál vo Francii Matke Božej má zvláštnu pozíciu. Ak sa pospája všetkých desať katedrál na mape priamkami, získa sa obrazec súhvezdia Panna, tak ako sa znázorňuje na astronomických mapách.
Niečo na tom keltskom wiuvre bude, lebo v dávnych dobách bol na tomto mieste galo-románsky chrám Jupiterov, neskôr kresťanská bazilika a románsky kostol. A pred Jupiterom tam bol keltský kmeň Parisiov, ktorý si určite postavil na ostrove nejaké to svoje Stonehenge...Miesta božísť si vyberali pohanskí kňazi vždy podľa sily, ktorú to miesto vyžarovalo...
Spomeniem ešte jednu zaujímavú etapu v dlhej histórii chrámu a tou podľa mňa bol pád Bastilly a následné zasvätenie Notre-Dame revolučnému kultu Rozumu a kultu Najvyššej Bytosti. Mnohé poklady katedrály boli vypľundrované a chrám slúžil ako obchodný dom pre obchodovanie s krmivom zvierat a jedlom pre ľudí...z toho je vidno ako vážne mysleli ten kult Rozumu Robbespierre & comp.
Opúšťam posvätnú geometriu a ocitám sa v hluku rannej premávky na bulvároch.
Cestou z ostrova sv.Ľudovíta dorážam posledné zvyšky mojej bratislavskej kávy a neveriaco hľadím na vlnky Seiny, lebo moje nevyspaté Ja sa práve definitívne personifikovalo do nového prostredia a snaží sa spracovať informáciu, že po ľavej ruke má skutočne zámok Louvre a po pravej galériu d´Orsay a ešte ma čaká Versailles a plavba po Seine a Montparnasse...
poznámka:*info- Louis Charpentier - mysterium katedrály v Chartres.
Komentáre
od
Sú to ale krásavci na tom chráme... ((-:
namôjveru,zaujímavé ;)