Konečne sloboda

vždy len od Ježiška... A čo tak Kračún, alebo Vilije? Teraz akurát študujem niečo na ten systém a veru je zaujímavé, že v tých ,,predježišovksých" dobách to bolo presne naopak. Povinný pôst až do rána a ak darčeky, tak len pre domácich škriatkov či lesných duchov - v podobe potravín, ktorých sa ľudská ruka nesmela dotknúť.

Zvláštne, ako sme to všetko preonačili...

veľa o to neviem, podľa tvojej informácie to zrejme mal byť zimný slnovrat a s tým spojená duchovná obroda...no je zrejmé,že pôst mohol byť podmienený aj zimným nedostatkom potravy.
V každom prípade si rada prečítam od teba niečo na tú tému.:D

Ale naozaj je zaujímavé, že naši predkovia niečo ako Vianoce oslavovali nielen v dobách starých Slovanov, ale aj predtým. Niejde len o klasický zimný slnovrat, ten oslavovalo veľa národov. Dohviezdny večer je vlastne obdobou názvu Štedrovečerného dňa až dodnes. Skôr to bolo o tom, že preberali vládu nad svetom bohovia, ktorí vládli počas zimného obdobia a bolo si ich treba ,,podplatiť" či udobriť. Tož naši predkovia boli dosť dobrí hospodári a mali plné komory, bolo z čoho. Zaujímavé je, že napríklad Kelti stavali svoje domy (kruhové) na zásobnicových jamách, niečom ako naše pivnice. Slovania si počas dohviezdného večera darmi nakloňovali priazeň Kračúna, ale aj Simargela (Simorga). Bol to démon, služobník Moreny. No a ak jeho meno vnímaš pozornejšie, tak v ňom nájdeš koreň Sima, Zima...

Teraz ma dosť zaujíma slovanský panteón, stálo by za to vzrkiesiť ho aspoň v rozprávkach či legendách.

a folklórnej literatúre. Kde si prišla k literatúre? ...a možno by sa oddalo urobiť o tom informatívny seriálik.

čo sa za ním skrýva, možno sa tak objaví celkom iný pohľad na vtedajšiu duchovnú úroveň ľudí...akiste reflektoval aj astronomické javy...

má to 10 dielov, no sú to hrubé knihy, ale stoja zato. Druhý diel je venovaný práve dobe satrých Slovanov. Je to dosť zaujímavo podané - z dobových listín, sú tam aj zápisky arabských cestovateľov, takže to nie je o tom, čo si myslíme my, ale ako to vnímali vtedajší súčasníci.
Slovanský panteon však nemám odtiaľ. Odoberám Historickú revue a tam je tomu venovaný seriál na pokračovanie. Tam sa o tom píše.

beriem tento" sviatočný čas " ako nutné zlo,kedy ma desia koledy,vinše,priania ,rady pri pokladniach a pachtiaci dav...takže si vyleziem na kopček,sadnem k ihličnanu a bafkaám cigaretku v pokoji lesa a v prítomnosti funiaceho ježka ;)

Podľa viery Starých Slovanov to bol obrovský had, čo chránil korene Zeme a všetky poklady, čo skrývala. Obvykle to býval nebezpečný démon, kto ho zobudil, toho pohltil. Dohviezdny večer bol jediný deň v roku, kedy spal. Kračún vtedy chodil po horách. A na jednom mieste, kde zastal najdlhšie, sa vraj otvárala zem. Kto to miesto našiel, si mohol vziať poklady bez toho, aby mu Zaltys ublížil.
Je zaujímavé, že táto legenda sa dostala aj do našich rozprávok. Však asi aj ty poznáš tie, kde malý Janko, či Jurko choval hada mliekom, čo dostával od svojej matky a ten ho popom zaviedol do podzemného kráľovstva, plného pokladov.

namiesto vianočnej koledy funenie ježka, no mňam...predpokladám, že tvoja polovička to všetko chaotické vystávanie pri pokladniach za teba vystíha...:D

ale partnerka na rozdiel odo mňa sa v tom zhone a strese vyžíva ;)

je asi importované z ázijských kultov.Priniesli ho národy počas sťahovania z Ázie do Európy...čítala som mporovnávaciu štúdiu náboženstiev a ich koreňov, no nie je už asi celkom aktuálna.

Slovanského panteonu, priniesli si ich Slovania pri putovaní zo starej vlasti, je teda možné, že ich mali inportovaných (podaktorých) z ázijskych kultov, toho Zaltysa určite. Až niekedy v siedmom, ôsmom storočí prišla na rad nová generácia - Perún, Lada, Vesna a tak... Kračún je však veľmi starý a vlastne pamiatka na neho je až podnes. Rusíni napríklad poznajú ,,Kračún" ako vianočný bochník. A Maďari ho prevzali tiež - je v ich Karáčoň (Vianoce). Takže kam sa hrabú kresťanské sviatky.
A vieš, kto bol najuctievanejším bohom starých Slovanov? Rode, boh prapočiatku, niečo ako náš Zeus. Spomíname ho podnes vždy keď hovoríme rodičia, rodina, rod, rodný, atď... No ale hádam stačí prednášky... :-))

mňa folklórne zvyklosti fascinujú podnes, lebo si predstavujem tie storočia, počas ktorých sa prenášali slovanské folklórne zvyky...tie jediné sú dodnes akým- takým vodítkom pre predstavu o slovanskej kultúre.
Ešte by som ti poradila preštudovať pobaltských Slovanov a Vislanov, tam sa pohanské náboženstvo udržalo najdlhšie a má aj nejaké archeologické dôkazy...

pretože pracujem na niečom, kde to budem potrebovať. Čo sa týka Vislanov, ich kmene zasahovali až na územie Žilinskej kotliny a v časoch, keď padla ,,kresťanská" Veľká Morava pod náporom Maďarov a Bavorov, sa tu pod vládou miestnych kniežat veselo prevádzkovalo pohanstvo. Nuž, dala som sa trochu aj na archeológiu a vyhrabávam tu naozaj zaujímavé veci. Ale o tom trochu neskôr, teraz je to predčasné.
Pobaltskí Slovania sú tiež zaujímavou kapitolou.

Nepovažujem predvianočný čas za mierne hysterický, ani mierne pochybovačný... a ani darčeky nekupujem s neistotou :-)

Zvláštne, nikdy som s ničím, čo sa týka Vianoc strach nepociťovala... asi to bude tým, pre Vianoce nepovažujem až za tak dôležité darčeky, ale to ostatné, čo robí Vianoce Vianocami. A dokonca si ani nemyslím, že sú darčeky nejakou povinnosťou. Nádherné by boli aj bez nich. Veď oveľa krajšie sú všetky zie zvyky, vône, chute, prítomnosť blízkych...

Myslím, že to o čom píšeš, súvisí len s nami... a vôbec nie s Vianocami a ich podstatou...

A verím, že napriek všetkému, čo si napísala, si prežila krásne sviatky :-)

si tu napísala, zhlukom strachu, hnevu a obáv z toho, ako to všetko dopadne...na darčeky naši veľmi nemali, zažila som veľa Vianoc bez nich, možno mi to bolo aj ľúto...pretože mi okolie vtĺakalo do hlavy nevyhnutnosť obdarovávania najbližších...odvtedy neznášam otázku: "Čo si dostala na Vianoce?" ale myslím, že to bola aj dobrá lekcia do života...

mojej mame som nedokázala vysvetliť, že je pre mňa najdôležitejší pokoj, a nie hádky a smútok z toho, že sa kapor nepodaril...

darčeky som nikdy nevracala...mám jednu (budúcu) neter, aj keď ju beriem už ako vlastnú...má doma obrovské množstvo bábik, plyšákov, hračiek a neváži si ich tak, ako kedysi my...brat jej raz vysvetľoval, čo znamená, keď ju niekto obdaruje a že by si mala vážiť každú vec, aj tie, ktoré dostávala odo mňa, aj keď to bola len maličkosť...povedal jej, že ten človek na ňu pri hľadaní darčeka myslel a to si treba vážiť...odvtedy sa už nikdy nezatvárila pohrdlivo k darom, ktoré jej neboli až tak po vôli a boli skôr užitočné ako zábavné...aj keď som potom uvažovala, či deti nenútime k neúprimnosti...no čo je dôležitejšie? úprimná radosť z darčeka alebo sklamanie blízkeho človeka?

tieto Vianoce som dostala najmä lásku a dva darčeky od mojich žiačok, ktorým sa nič nevyrovná a veľmi sa im teším :) viac ako niečomu veľkému a drahému...

asi to závisí najmä od nás, ako tieto sviatky prežijeme a či sa zúčastníme tebou spomínaného fetišizmu a hmotnárstva...kdesi som čítala, že si darmi zabezpečujeme ochranu, nakláňame priazeň človeka, alebo je to forma splácania dlhu...

dary by nemali zaväzovať...

pekný dník prajem :)

a preto našťastie nemusím riešiť podobne blbosti,čo bolo pred Jeho narodením.. je to v podstate jedno..

Odbarovať svojich blízkych neznamená,že to musí byť zlaté teľa,alebo teliatko.. stačí drobnosť.. pohladenie..usmev.. spoločnosť..

Ježiša v jasliach tiež obdarovali traja mudrci z východu.. asi preto sa to traduje.. Je to pekný zvyk, ktorý ľudia nafúkli do neskutočných rozmerov.. každý do takých,na aké ma... asi tak..

darček ma vie potešiť..ale viac ma vie potešiť radosť mnou obdarovaného..

odjakziva sa na ne tesim, pretoze maju osobitnu atmosferu...mam velke stastie, ze doteraz som ich mohla stravit s ludmi, ktorych mam najradsej...u nas nie su Vianoce o prepychu a honosnych darcekoch, ale o typickej voni, jedlach, blizkosti...tieto Vianoce mi splnili moj vianocny sen ...s prichodom tmy zacalo snezit, ked sme sa po veceri sli prejst, bolo nadherne ako v rozpravke...vsade bielo, padali velke chumace snehu, hrad sa vynaral akoby z hmly...pred polnocnou bolo v kostole prazdno, nasala som energiu, ktorej v nom bolo na rozdavanie, v duchu podakovala za vsetko to pekne, co som prezila, za kazdeho cloviecika, co obohatil moju dusu a srdce...
mojim najkrajsim darcekom boli moji blizki a sneh s pokojom v dusi...kiezby tak bolo aj dalsie roky...

bohužiaľ pre mňa boli vždy iba časom povinností, dostala som z toho alergiu a už mi asi zostala natrvalo. A preto sa obvykle snažím uniknúť mimo mesto...

To jediné mi tieto Vianoce tak trocha chýbalo... snehové vločky :-)

vydržali na furt:D

aj ked je priprava Vianoc u nas najma na mojich pleciach, nakladam si len rolko, aby som v pohode postihala a nebola unavena v ten najkrajsi vecer...chcem, aby aj pripravyprebiehali i v pokoji, bez zhonu, nervozity, aby uz pred Vianocami bola doma pohoda...kazdy pomahal podla svojich moznosti, dolezite bolo, ze nevladol chaos, napata atmosfera...zabudla som na mnozstvo prace v zamestnani, na to budem mysliet az zajtra...no a sneh...sneh padajuci prave na Stedry vecer je pre mna vzdy malym zazrakom, darcekom tam zhora...padal iba ten jeden vecer, teraz ho takmer niet, vietor ho rozfukal, ale krasny pocit v nas zostal...a par fotografii tiez:)))

dakujem za krasne prianie...
je len a len na Tebe, ake prezijes Vianoce...ak mas v sebe radost, pohodu ocakavanie niecoho pekneho, prenesie sa to z Teba aj na Tvoje najblizsie okolie...ked som bola dieta, tiez byvali u nas nervozne Vianoce, nahananie sa s upratovanim, varenim, pecenim, ja to tak nechcem...dolezite je upratat v sebe, zahnat niekam do kuta nervozitu, stres, obavy... byt zase na chvilu dieta s rozziarenymi ocami, co nadsene pozera cez okno na padajuci sneh a jednoducho musi vybehnut von a chytat ho do dlani avnimat vsetko to uzasne okolo...

vianočnú romantiku loviť tuto v meste je ťažké ale aj tu sa nájdu nejaké radosti.

a inak.. moje Vianoce by neboli Vianocami,keby som sa nemohla zúčastniť všetkých tých obradov v chráme...

fakt si neviem predstaviť sláviť vianoce ako neveriaca..ale..asi to tak má byť..že neveriaci sa nevie vžiť do kože veriacich a naopak..:)))

za prianie ďakujem... verím,že vždy budem mať také Vianoce,aké si ich sama vo svojom vnútri urobím..

dnes mám krajšie Vianoce a verím, že to bude len lepšie...a ozi, jeddným z darčekov bol u nás aj padajúci sniežik :) aj keď bývam v meste, bolo to príjemné...no znovu som sa trochu naháňala až do večera, budem to musieť zmeniť, no sťahovali sme sa len pred viac ako týždňom, tak som rada, že to dopadlo aspoň takto :)

čoko, prajem si, aby sa to zmenilo ;) a prežila si nádherné Vianoce bez zhonu