Rukopis Napoleona Bonaparteho. /kliknite na obrázok/
Dnes navštívim Musée de l´Armée, inak L´Hôtel national des Invalides, kde sníva svoj sen o víťazstvách symbol tak drahý každému francúzskemu srdcu - nadporučík Napoleon Buonaparte z Ajaccia. Ako súvisí so 14.júlom 1789 zistíte, ak si obzriete nielen Napoleonov pamätník na rue Grenelle ale aj Víťazný oblúk na place de la Concorde.
Vystupujúc po mramorových schodoch múzea, súc preverená elitnými vojakmi francúzskej armády, ktorí tu mávajú vždy službu, predstavujem si ako by sa tvárili Ľudovít XIV. alebo Napoléon I., keby ma videli vo svojom honosnom mauzóleu navlečenú v jeansoch a vibramách, s ruksakom na chrbte potĺkať sa v priestoroch, kde mala ženská noha zákaz vstupu. So záujmom absolvujem prehliadky expozícií prvej a druhej svetovej vojny ako aj históriu francúzskej armády od r.1650 do 1871.
Keď vstupujem do Le TOMBEAU de NAPOLÉON /Napoleonove mauzóleum / pochopím konečne vzťah Francúzov k napoleonskej tradícii. Kam zrak návštevníka dopadne, tam samý mramor, ružový, biely, šedý, čierny a pozlátené steny. Žiaden sadrokartón a plastové okná. Sarkofág je z hnedočerveného porfýru a celkové architektonické riešenie hrobky navodzuje dojem nedobytnej pevnosti, keďže je z materiálu, ktorý je naozaj ťažké odstrániť, odviezť alebo demolovať.
Tu naozaj bola urobená dôkladná práca architektom Viscontim. Mimoriadne honosné, ako povedal jeden americký konzulárny úradník, ktorý sa tam v ten deň vyskytoval.
Odchádzam znova schodmi, po ktorých chodieval generál de Gaulle, rozmermi prispôsobené dlhému vojenskému kroku v kanadách, čo ma donúti narovnať chrbát a váľať kroky dostatočne dlhé, aby som mohla striedať pravú a ľavú. Armáda ma zrejme rôzne prostriedky ako rýchlo naučiť civila kráčať ako generál de Gaulle.
Keďže v tento deň je práve 13.júla a Francúzsko sa chystá na oslavy, rýchlo sa presúvam na place de Charles de Gaulle metrom, aby som sa stihla postaviť pod Víťazný oblúk skôr, než tam turistom zakážu vstup a okolie zablokuje z bezpečnostných dôvodov armáda. Na druhý deň tam totiž na tom istom mieste, ako stával de Gaulle bude stáť Jacques Chirac.
Ápropos, to miesto, kde mu treba stáť pri slávnostnej prehliadke je vyznačené kovovou značkou v dlažbe a čo je na tej značke vyryté zistíte, ak sa tam postavíte sami. A ešte sa nezabudnite pozrieť v smere Champs Élysées po priamke a uvidíte Louvre...a potom o 180 st. sa otočte a dovidíte cez Avenue de la Grande Armée až do la Défense, ktorej najpozoruhodnejšia stavba - la Grande Arche sa nachádza na priamke la Défense-Víťazný oblúk-Louvre. Ak mierne zarozmýšľam, zisťujem, že táto línia vlastne tvorí cestu, ktorou prešiel s toľkými peripetiami francúzsky národ až k dnešnému dňu.
Súvisiace články: Túlala som sa po Louvri La Défense - príliš veľa geometrie Musée d´Orsay
Komentáre
(-:
Salut, lasky,
chapeau
spominam