Konečne sloboda

Miklós Duray vynašiel zaujímavý „problém“.

Prečo sa nacionalizmus považuje za nadávku, teda v určitých politických kluboch, veď to je legálny a vhodný postoj ku svojmu pôvodu, ku svojmu rodnému klanu.

Celkom s tým súhlasím. Slovo nacionalista tiež nie je v mojom poňatí nadávka, je to skôr vzťahová otázka, vlastný spôsob sebauvedomenia a pudu sebazáchovy.

Pán Duray si avšak tým úplne samozrejmým názorom, ktorý už dávno poznáme, chce akosi ponapraviť vlastný politický obraz, ktorý doteraz nikto nepomenoval uňho nacionalizmom ale iredentizmom, prinajlepšom šovinizmom.

Pán Duray si prišiel proste do spriateleného periodika trochu zmäkčiť svoj doterajší profil. Zmäkčovač na toto prádielko si však zabudol priniesť.

Čím konkrétnym nám chce dokázať, že nie je iredentista, z toho vyplývajúci antitrianonský revanšista, bojovník proti Benešovým dekrétom, zastánca a priateľ bojovníkov za HUNIU a užívateľov obľúbeného slova „Felvidék“?

Vari nie preto, že nová strana „Most-Híd“ potrebuje naverbovať nových voličov z radov pomýlených dôverčivých Slovákov, ktorí sa nádejajú, že konečne vyvstane na juhu Slovenska vodca, ktorý bude vedieť spravodlivo spravovať veci Slovákov i Maďarov na spoločnom území?

Áno, slovo nacionalizmus nie je hanlivé ani protiústavné. Avšak s týmto pojmom Miklós Duray nemá nič spoločné.