Personálna únia a či Personálna autonómia ?
V dnešnom článku na Sme.sk -4.8.09- sa pokúsil Miklós Duray, radový člen SMK, odhryznúť ďalší kúsok salámy symbolizujúcej problém „Maďarský nárok na národne zmiešané južné Slovensko“, v jeho reči Felvidék.
Akciu odhryznutia zabalil do ozdobného hodvábneho papiera s názvom „personálna autonómia“. V dnešnom článku sa teda povenujem trochu detailnejšie tomuto pojmu. Čo je to tá personálna autonómia vlastne? Tento pojem definovaný som, priznám sa, nenašla nikde. Ale pripomína mi výraz „personálna únia“. Z nej, zrejme, si M. Duray čerpal inšpiráciu. Čo je to personálna únia je mnohým jasné. Tu sú výsledky môjho hľadania:
Uvádzam niekoľko jej definícií:
1. PERSONÁLNA ÚNIA: voľné spojenie suverénnych štátov, ktoré spája jedine osoba spoločného panovníka vtedy, ak niektorý zo štátov stratí panovníka.
Napr. Anglicko a Škótsko
2. Zväzok 2 alebo viacerých štátov bez medzinárodnoprávnej subjektivity, ktorý spája hlava štátu. Každý členský štát si zachováva svoju suverenitu.
3. - personálna únia; forma spojenia dvoch či viacerých štátov uskutočňovaného iba spoločnou osobou hlavy štátu (monarchu). Nie je založená ani medzinárodnou zmluvou, ani spoločným ústavným predpisom. Nie je vlastným subjektom medzinárodného práva a každý členský štát vystupuje samostatne.
Konkrétne historické príklady, keď vznikla personálna únia:
Kalmarská únia: V rokoch 1397-1523 personálna únia Dánska, Švédska a Nórska pod vedením Dánska.
Chorvátsko-uhorská únia: Roku 1102 bola vytvorená chorvátsko-uhorská personálna únia, ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska).=citát z Prameň
Holandsko-Luxemburská únia: Nezávislosť Luxemburska bola deklarovaná v roku 1815, kedy Viedenský kongres vytvoril Luxemburské veľkovojvodstvo v personálnej únií s Holandskom. Po Belgickej revolúcii získalo Luxembursko späť svoju nezávislosť Prvou Londýnskou dohodou v roku 1839.
Dánsko-Islandská únia: 1. decembra 1918 sa Island osamostatil, s Dánskom zostal spojený iba personálnou úniou. Táto trvala do roku 1944.
Španielsko-Portugalská únia: 1580 - 1640 Personálna únia portugalského a španielského trónu, Portugalsko sa ocitlo pod španielskou nadvládou.
Česko-uhorská únia: Koncom januára 1458 sa rozpadla personálna únia – spojenie českého a uhorského kráľovstva, v Čechách sa stal kráľom Jiřík z Poděbrad a uhorské stavy zvolili za kráľa mladšieho syna protitureckého hrdinu Jána Huňadyho a Alžbety Siládiovej – Mateja Korvína.
Z vyššie uvedených citácií a z článku v Sme.sk mi vyplynulo, čo asi by tou personálnou autonómiou malo byť v prípade Slovenska a slovenského juhu. Má na mysli Miklós Duray zväzok medzi SR a zvyškom akože neanektovaného územia tvoriaceho akýsi „personálny“ a či „virtuálny“ štátny útvar na území súčasných niektorých volebných obvodov pod vplyvom SMK+Híd?
Ďalším otáznikom je jednotiaca persóna, ktorá by personálne zjednocovala hypotetickú personálnu autonómiu a SR. Bol by to slovenský prezident alebo nebodaj hlavný predstaviteľ miestneho najvyššieho zastupiteľstva južného Slovenska?
Slovo „personálna autonómia“ veľmi pripomínajúca pojem „personálna únia“. Rozhodne je najslabším článkom myšlienkového procesu Miklósa Duraya.
Ak chce niekto čosi zjednocovať do personálnej autonómie, musí mať čo zjednocovať. V danom historickom momente územie južného Slovenska netvorí žiaden samostatný správny celok z pohľadu medzinárodného práva ani štátneho práva, preto niet čo zjednotiť do akejsi personálnej autonómie. Jednotlivé maďarské osídlenia na juhu sú štatisticky natoľko roztrieštené a v máloktorom volebnom obvode 100-percentné, že nie je možné vytvoriť akýsi jednotný správny celok s autonómnym charakterom.
Spôsob rozmýšľania Miklósa Duraya je naozaj priehľadný. Teraz je to personálna autonómia, hoci ešte 10.4.2009 vyhlásil v Hnonline, že o autonómii vôbec nerozmýšľa. Nabudúce, ak bude už akási personálna autonómia, bude na programe už personálna únia... týmto tempom by to mohlo byť o štvrť roka.
Súvisiaci dokument: Politické memorandum Maďarov v ČSFR z r.1992 - prvá konkrétna zmienka o zámere ustanoviť personálnu autonómiu.
Komentáre