Konečne sloboda

Tie znaky môžem aj nazvať pádom autorít, akými sú pojem ústavy, nerešpektovanie symbolov, napríklad úrad prezidenta a celková nechuť obracať sa k nejakým totemom ako k objektom uznávania ba dokonca zbožňovania.

Na jednej strane to prináša našim drahým politikom nemalé protivenstvá v tomto štátom požehnanom zarábaní provízií, na druhej strane nedôvera, dezilúzia plodia nechuť zaoberať sa politikou a tak sa tieto protichodné efekty navzájom vynulujú a naši politici majú chvíľu pokoj.

Pokoj, ktorý získavajú od znechutených bežných voličov im dáva čas  užívať svoju korisť. No na druhej strane, vlasť , ich lovecký revír, prichádza o benefity dobrého mena, spoľahlivosti, kultúrneho niveau.

Celkový dojem zo spoločenskej atmosféry je prapodivný. Nehrozí tu síce žiaden kult osobnosti ale ani pozitívny model správania, orientačný ukazovateľ, podľa ktorého by osemnásťročný volič vo víre techna, kúdolov vodnej fajky a myšlienok orientálnych filozofií ako formou úniku mohol  nabrať smer.

To, že nám nad hlavami nevejú zástavy s kosákom a kladivom a nehrozí orwellovský štát neznačí, že je všetko ok. Ono tu nehrozí ani pozitívny vzor, matrica chovania pre nové generácie.

Stretla som sa s názorom, že kapitalizmus je fasa, lebo si človek obstará bez problémov „čínske žrádlo a kubánske cigary“ , nechcem citovať.

Jednak je to blbosť, lebo čínske žrádlo a Cohiby boli aj za socíku a lacnejšie a jednak je to totálne konzumný prístup k existencii v konečne konštituovanom Slovenskom štáte. Otázkou je, či to čínske žrádlo nie je iba metafora ale potom by som sa ocitla v úplne inej téme...

Takže, kde som to prestala...aha. Postindustriálny kvázisociálny štát, ktorému momentálne kraľuje zostava politikov nemajúcich ani základnú kapacitu aby mohli byť komusi vzorom je miesto v srdci Európy, ktoré by chcel každý užívať, ovládnuť, exploatovať. No dať mu nové oporné piliere existencie, to už nie.

Mládež, ktorá vyrástla na slovenskom materinskom jazyku odtiaľto uteká alebo prijíma modely správania, ktoré sú pre jej vlasť likvidačné. Ideová vyprázdnenosť mysle je nebezpečná v tom, že prináša so sebou dezorientáciu a nesústredenie sa na ciele.

V maďarsky hovoriacom etniku je to ovšem inak. Vzory sú, Horthy na obaloch učebníc hovorí za všetko, ba i sústredenosť na ciele. Ale o tom som už písala.

Etapa pádu autorít má jeden špeciálny znak a tým je nahradenie personálneho vzoru neživým fetišom.

Celkový historický vývoj tohto miesta v centrálnej Európe naznačuje, že akýkoľvek nový kultúrny a umelecký štýl je omeškaný o sto rokov vzhľadom k západu.

Tak je to i s návratom k industriálnemu fetišizmu, ktorým je nepochybne automobil. Existencia neživého predmetu ako uctievanej ikony je ovšem časovo posunutá ešte ďalej, do obdobia neolitu.  

Tieto neolitické rituály naklonované fetišizmom industriálnej spoločnosti nahrádzajú humanistické idey zrodené v 18. storočí už zrejme úplne prekonané. 

Prispôsobenie sa evolucionistickému svetonázoru, že vývoj je podriadený prírodnému výberu a znamená vždy krok vpred v tomto prípade akosi neplatí. Ale o tom sa zmienim v niektorom ďaľšom sobotňajšom  traktáte...

   Tak som si znížila pretlak, vykecala sa, ale so snahou neurážať a nepoužívať kanálové slová, však panstvo parlamentné.