Konečne sloboda

Všeličo mi vŕta hlavou po obvyklej povinnej rannej jazde medzi servermi, ktoré mi RSS agregátor ponúka na lište. Ale už som sa to naučila nebrať tak veľmi vážne. Politika je divadlo. Politika nie je naozaj. Každé ráno si to uvedomím sadajúc k pécéčku. Mediálne produkty nemajú za úlohu nezaujato a s nadhľadom informovať. Ich hlavným cieľom je zabaviť, namotať ďaľších závislákov hltajúcich všetky tie patologické virtuálne deformity. Šablóny vytvorené pre jednotlivé sociálne vrstvy pozeračov soap opier, športových divákov, malinovkových filmíkov s americkými blondínkami a pod. sa dajú určiť dosť ľahko.

Mňa zaujala ešte jedna iná množina konzumentov mediálne klonovanej duševnej potravy. Sú to fanúšikovia politických afér. Taký fanúšik do politiky je vďačný divák. Stačí mu lacný prenos zo slovenského parlamentu. Alebo iné verejnoprávne drísty v rámci verejnoprávneho spravodajstva. Investície sociálneho inžinierstva do tohoto druhu zábavy sú oproti sirupovým americkým filmom s hviezdami prvej veľkosti minimálne. Je to vďačný podnikateľský projekt. Nízke vstupy a veľký istý dopyt po produkte istia profit. Navyše podporený z vlastného vrecka platenými koncesionárskymi poplatkami.

Taký konzument každodennej politickej satiry dostane svoju dennú dávku iritujúcich infošiek už pri rannej káve. Pokračuje v práci surfovaním. Poobede čítaním novín. Medzitým počas presúvania sa z bodu A do bodu B autorádio chŕli neustále aktualitky. V pube na veľkoplošnej obrazovke mu k dennému menu naservírujú profesionáli zo CNN svoju porciu politickej reality-show.

Konečné zahltenie a presýtenie príde v závislosti od tvrdej nátury cieľového jedinca. Ale nakoniec príde. Cieľový jedinec zistí, že všetko je tak trochu inak, ba ešte viac inak, než moderátorky, novinári, neomylní komentátori s typickým gestikulačným nasadením a hovorkyne vládnych úradníkov rétoricky nešikovne nanucujú. Nasleduje reakcia ako nasratosť alebo znechutenie alebo cynický nadhľad.

Tieto duševné stavy avšak paradoxne spôsobujú podobný efekt ako mierumilovné dôverčivé nasávanie zaručene pravdivých informácií. Jedinec dostáva svoju dávku adrenalínu tak či onak. Vzrušujúca,viac či menej excitujúca reality-zábava pokračuje a jedinec sa namotáva. Opäť si zapne nejaký mediálny zdroj aby sa naštval. Aby mudroval. Aby špekuloval, že čo tým chcel politický poeta povedať. Aby sa cítil lepším ako tí na jeho monitore. Aby skonzumoval tú svoju dávku prirodzenej drogy tvoriacej sa priamo v jeho mozgu.

©