Konečne sloboda

Reagujem na článok v dnešnej Pravde, ktorý sa zaoberá vyhlásením europoslanca pána Kozlíka. Sú tam dotknuté  viaceré vážne problémy svetovej politiky a ekonomiky. Rozhodla som sa pre moju tradičnú menšinovú a či etno-politickú tému.

Akosi prineskoro sa vynáša téma maďarských snáh o plíženie sa do autonómie, prípadne o definitívne vplíženie a či slovensky vkradnutie sa do Maďarského štátu...

Ešte donedávna problém s maďarskými europoslancami nebol uznaný ako legitímny problém, hoci de facto bol. Plíženie sa síce nie je celkom presný výraz pre popísanie konania Fóra poslancov Karpatskej kotliny...

Je tu badateľná akási komplexná zostava metód a postupov na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Tento zložitý, niekedy otvorený, častejšie vnorený boj o južné územie do diplomatických procesov v Európe rozohral maďarský politický establishment už dávno, má naučené svoje finesy, ktorými odkrajuje z politických právomocí Slovenskej republiky. Geograficky zasahuje od Bruselu, Strassbourghu až po Ukrajinu a Rumunsko a od Slovenska až po Jadranské more.

Tento proces bol veľmi dlho prezieraný, už či z pohodlnosti alebo kamuflážnej hry slovenských politikov, ktorí chceli za každú cenu imitovať situáciu politicky pokojného regiónu.

Kamufláž mala ovšem svoju brutto cenu, ktorá sa teraz popri dosiahnutých lepších ekonomických výsledkoch prejavuje v politickom napätí.

Je to už dávno výzva pre slovenskú diplomaciu aby nenechala bojovať proti návrhom Edit Bauer a Arpáda Duku-Zólyomiho zvyšok europoslancov za Slovensko v EP tak trochu nekoordinovane ale hlavne bez mohutnejšej podpory zvonka, tak ako sa to darí poslancom za maďarskú minoritu presne v opačných podmienkach.

Táto slovenská váhavosť a nedostatok razancie v diplomatických jednaniach je zrejme následok mladého veku Slovenského štátu, naša diplomacia a zahraničná politika ešte stále nezískala dosť ostré lakte aby si udržala to, čo jej priznáva medzinárodné právo. Na rozdiel od Maďarov.