Konečne sloboda

Mojím zámerom tentokrát bolo ísť hlavne do Galerie d´Orsay,  ktorá je neďaleko od Notre Dame na nábreží  Anatola Francea.  Fotky nemôžem cvakať, lebo v múzeu je naozaj veľmi prísny zákaz...

Je to miesto, na ktoré si treba vyhradiť celý deň, keďže sa čaká v dlhých radoch na zakúpenie vstupenky. Mimochodom, ten, kto chce absolvovať všetky najdôležitejšie turistické vychytávky Paríža, musí byť uzrozumený, že mu budú nakúkať do ruksaku ochrankári v spravidla otrávenej nálade. Okrem Notre Dame je každý historický objekt viditeľne a prísne chránený.

       Keď už konečne vstupujem do bývalej železničnej stanice/gare d´Orsay/ veľmi umne prerobenej na umeleckú galériu s pasom a vstupenkou v ruke, kupujem si Guide to the Musée d´Orsay o 280-tich stranách obsahujúceho len niekoľko základných kameňov francúzskeho výtvarného umenia. Lebo to, čo sa nachádza v skutočnosti v tejto oceľovej konštrukcii je najúchvatnejšia zbierka výtvarného umenia, akú som kedy ja osobne videla a myslím, že v tomto názore sme jednotní všetci, čo tam so zastaveným dychom čumíme na Le déjeuner sur l´herbe/Raňajky v tráve/ alebo na Le cheval blanc/konečne viem, prečo je ten kôň zelený/ alebo na Olympiu.

Teraz som pomenovala diela autorov, ktorí v 19.storočí dokázali urobiť s Académie francaise a parížskou smotánkou na vernisážach presne to, čo so mnou v 21.storočí. Zostala som stáť zo zastaveným dychom, hoci som tie veci videla ako reprodukcie a páni Manet a Gauguin sa postarali o dojem, ktorý som očakávala  v Notre Dame - pôsobenie telurického prúdu  ako  výsledok ťahov štetcom.

       Musée d´Orsay obsahuje ešte jednu exquisitnú záležitosť a tou je pre mňa dielo Toulouse-Lautreca a špeciálne dve veľké plátna tanečníc v Moulin Rouge načmárané rýchlymi ťahmi hrubého štetca na hnedej vrecovine, z čoho je patrné, že umelec v danej chvíli nemal ani na absint. Práve nepriazeň osudu v Toulouse-Lautrecovom živote zapríčinila, že tieto obrazy pôsobia neobyčajne autenticky...proste je z nich cítiť človečina.

       Pre trpezlivého čitateľa jedna drobná rada na záver tohto rozprávania. Nečakajte, že všetko bude najvyššia kvalita, sú tam aj vyslovene odfláknuté obrazy od prominentných maliarov, ktoré visia hneď vedľa umeleckých skvostov, čo pozorný laik určite zbadá a ak nie, potom vám radím nájsť si v danej expozícii mladého adepta maliarstva, ktorý sa tam obvykle poneviera s tužkou a blokom...to, čo kopíruje, je obvykle dobré.

       Au revoir mes amis.