Prípad PKO, ktorý sa ťahá ako žuvačka, dospel k ďalšiemu zalepeniu prstov štátnej správy.
Je zvláštne, že táto právna motanica je tak zamotaná, že ju musí riešiť premiérka krajiny.
Najčudnejšie mi pripadá na tejto kauze zasahovanie majiteľa pozemku pod PKO do stavu investičného majetku stojaceho na tomto pozemku. Búracie oprávnenie, ktoré bolo vydané protizákonne jedinou osobou – primátorom Ďurkovským – bez odhlasovania radnými pánmi je teraz považované za právoplatný dokument. Toto búracie povolenie je tiež jediným argumentom, ktorý používajú majitelia pozemku, aby si obhájili svoje práva zasahovať do stavu budov.
Tieto zásahy – demontáž umeleckých diel, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou investičného majetku - majú podľa nich zmeniť status IM z pamiatkovo chráneného objektu na objekt vyňatý z pamiatkovo chránených budov. Už tento predpoklad je detinsky nesprávny.
Ak totiž niekto demontuje alebo len odnesie do skladu súčasť IM, tento sa automaticky nestáva zmeneným aj účtovne a právne. V podvojnom účtovníctve zostáva i naďalej evidovaný, pretože majiteľ pozemku nemôže zasahovať do administrácie majetku, ktorý mu nepatrí. Majiteľ pozemku má len nezákonný kus papiera, ktorý mu akože dovoľuje použiť buldozéry na zbúranie PKO.
Preto, nech majiteľ pozemku odnesie čokoľvek z budov PKO a odloží to do vlastného depozitu, dopúšťa sa porušenia zákona tým, že nakladá neoprávnene s týmito súčasťami jedinej nehnuteľnosti. Navyše, cenu nehnuteľnosti to nezmení, lebo jej súčasti tým nie sú predané, ani inak s nimi nie je nakladané tak, aby sa mohla o ich cenu znížiť celková hodnota daného investičného majetku a to komplexu budov PKO. Až by nastal ten stav, že majiteľ budov by mal v ruke akýkoľvek dokument oprávňujúci ho vykonať účtovný zápis zaúčtovania opravnej položky k investičnému majetku, vtedy by sa zmenil možno i status objektov.
No to by aj tak nestačilo, lebo o tom, čo je pamiatkovo chránené nerozhoduje ani majiteľ pozemku ani majiteľ budovy. Rozhoduje Úrad pre dohľad nad pamiatkovou starostlivosťou.
Majiteľ pozemku to musí veľmi dobre vedieť, avšak naďalej múti vodu svojimi klamlivými tvrdeniami. Spolieha sa snáď na to, že občania Bratislavy sú stádo hlúpych ovcí? V každom prípade aspoň skúša, koľko znesie aktuálna situácia, keď sú ľudia zaujatí zložitým bojom v ekonomickom prežívaní a dúfa, že to verejnosť zhltne aj s háčikom.
Následné diplomatické jednania medzi najvyššími predstaviteľmi štátu a majiteľmi pozemku sú jasným dôkazom, že mesto nemá peniaze na vyplatenie držiteľov búracieho povolenia, aby tak uviedlo do zákonného stavu celú záležitosť a získalo naspäť pozemok pod budovami.
Ostáva sa teda len spýtať ako už toľkokrát za posledných 21 rokov: Kde sú tie peniaze? Ako s nimi naložil magistrát hlavného mesta? Prečo konal tak aby zabetónoval možné spätné konanie aby sa tak učinilo zadosť právu? Je chamtivosť jediným dôvodom nezákonného stavu alebo je za vecou ešte čosi iné? Veď ak pristúpi primátor k takýmto nezákonným krokom, musí počítať s tým, že to ktosi po skončení volebného obdobia a jeho odchode z úradu napadne a bude skúmať. Preto mi čosi vraví, že mohol konať i pod vonkajším neprimeraným tlakom. Ale to je len špekulatívna časť celého príbehu.
čokomilka
Komentáre