Konečne sloboda

Vo svojej úvahe sumarizuje niektoré základné črty tohto fenoménu a uvádza šesť mýtov, ktoré sa tradujú o TGM. Sú to mýtus o neutrálnosti, nadstranníckosti, absolutistickom pojatí demokracie, o úspešnej národnostnej politike, o svetovosti a európskosti a nakoniec o autentickosti, neelitárstve a otvorenosti. 

Nebudem toto korigovať, beriem to ako smerodajné fakty získané štúdiom relevantných historických dôkazov, ku ktorým má súčasný prezident nepochybne prístup. Skôr ma zaujal spôsob ako k týmto vlastnostiam svojho profilu TGM prišiel.

Na určité konkrétne fakty som narazila pri prečesávaní prameňov poriadne strapatého účesu, ktorý nasadili ďalšej mýtickej konštrukcii v čsl. histórii akou je prípad anabázy čsl. légií cez Sibír. Popri čítaní dôveryhodných i tých menej dôveryhodných zdrojov som narazila na popis aktivít jeho pobratima a politickej dvojičky Edvarda Beneša. 

Hlavne čo sa týka využitia finančných prostriedkov získaných od spolkov amerických Čechov a Slovákov na oslobodzovaciu činnosť, ďalej peňazí prijatých od Carnegieho* pre čsl. légiu a neskôr peňazí pochádzajúcich z podielu na koristi légie-cárskeho zlatého pokladu. 

Edvard Beneš veľkoryso míňal naozaj mimoriadne vysoké finančné prostriedky na zaplatenie novinárov píšúcich o TGM, na zakladanie časopisov, novín, kultúrnych spolkov a nadácií, ktorých úlohou bolo publikovať rôzne oslavné state, biografie a popisy zásluh TGM. Z toho mi jasne vyplynulo, že oficiálny osobnostný profil TGM, ktorý sa vyskytuje v učebniciach, je dielom pracovitého a bystrého mediálneho manipulátora Edvarda Beneša.

Jeho aktivita pri vytváraní oficiálneho obrazu prvého prezidenta je naozaj pestrá a usilovná. Možno povedať, že bol Masarykovým propagandistom, reklamným agentom a ideologickým poradcom. Bol skutočnou šedou eminenciou nielen TGM ale celej “hradnej skupiny“, ktorá v skutočnosti vládla v prvej ČSR. 

Tak sa stalo, že pôvodná predstava kolujúca v socíkovom undergrounde o demokratickom a buržoáznom svetonázore TGM postavená na piedestále v mysliach disidentov i polodisidentov je iba pekne pomaľovaná herecká maska používaná na maškarnom bále medzinárodnej politiky konca 19. a prvej polovičky 20. storočia.  

Najdramatickejší posun v mysli som prežila, keď som narazila na citácie TGM hlavne počas pohybov pri rozpade cárskeho samoderžavia. Bolo to už dávnejšie. Jeho prítulnosť k boľševikom mi však teraz logicky zapadá do historickej intrigy, do ktorej bol TGM i so svojou „Maffiou“ zapletený, do kontaktov s americkou elitou, do vzťahov k socialistickej internacionále a k Leninovej osobe a do neodškriepiteľného faktu ukoristenia štátneho ruského pokladu. 

K tomuto výpočtu treba priradiť aj skutočné mocenské rozloženie figúrok na šachovnici politiky novej ČSR, „cordon sanitaire“ a splácanie vojnových reparácií po uzatvorení Trianonskej zmluvy. 

Tak sa nám vyjaví mapa finančných tokov tečúcich zo západu na východ a z východu na západ, tak sa nám vyjaví rozsiahly plán geopolitických zmien vytvorený na rozhraní 19. a 20. storočia. Ak vieme, kto bol naozaj TGM pôvodom, vieme si odvodiť, že preňho nebolo ťažké dostať sa ku zdrojom vtedy dôležitých informácií a podľa nich kormidlovať svoju budúcu kariéru. 

Rozsiahla intriga zameraná na zrútenie ruského impéria tak nadobúda temer kompletný tvar. V jeho scenári si „Maffia“ a hradná skupina" vydobili svoj herecký part a zinkasovali bohatý honorár. Vo svetle takto ponímaného dejinného vrenia, ktoré nebolo chaotickým procesom ale dobre režírovaným scenárom sa i osobnosť TGM javí inak. Ako človek priveľmi pružný, politicky dospelý, morálne indiferentný a značne chladnokrvný v konaní. Proste je to postava schopná presadiť tvrdo svoj politický názor i za cenu dvojtvárností a ústupkov až za hranicu bežných etických noriem. Je to obraz úspešného politika, tvorcu štátu...

pramene:     Okolnosti zrodu ČSR

                  Čsl. legie v Rusku 1914-1920

                  Čsl.legie na Rusi a ruský státní poklad

                  Čsl.legionári vraj ukradli cárske zlato

                   Štefánik a cárovo zlato