Konečne sloboda

Čo sa týka Chorvátska a jeho severnej vnútrozemskej oblasti, má HVIM naozaj veľký apetít.

V zmysle priloženého obrázku by mal pripadnúť autonómnej oblasti celý vnútrozemský sever až po morské pobrežie.

Ako je vidno z mapky, územná požiadavka maďarských nacionalistov je naozaj veľkoryso koncipovaná.

Na území Délvidéku, ktoré  sa  rozprestiera na  severe Srbska a Chorvátska a ktoré tvorilo  jeden územný a správny celok, je na chorvátskej časti  viditeľná rozloha až po  morské pobrežie.

Podľa posledného sčítania ľudu  žije v štáte 5,9% * menšín, pozostávajúcich z maďarov, slovincov, čechov, rómov a bosniakov.

Maďarská minorita  tvorí 0,37% celkového počtu obyvateľstva. Ak porovnám požiadavku na územie s počtom maďarov žijúcich  tamže, vychádza mi naozaj veľmi skromné osídlenie budúcej autonómnej republiky.

Z toho vyplýva, že argumentačná sila maďarských ultras pre  diskusiu o autonómii tohto územia je dosť chabá. Argumentovať neslobodou menšiny dosť dobre nemôžu. Maďarom sa nečinia žiadne prekážky. Takýto postoj ovšem neplatil pre vzťah maďarov ku chorvátom v predošlej histórii. **

Zostáva im jediný dôvod a tým je pojem konečnosti času. To značí, že platnosť Trianonskej zmluvy určujúcej hranice medzi Chorvátskom a Maďarskom platí dovtedy, kým maďari nepovedia dosť.

Po týchto konštatovaniach sa mi naskytá dosť nepríjemný pohľad do budúcnosti. Maďarské územné požiadavky, ktoré sa reálne môžu začať presadzovať po možnom víťazstve frakcie FIDESZ vo voľbách v budúcom roku 2009, by mohli ešte viac sťažiť konečné mierové geopolitické usporiadanie štátov na Balkáne...uvedomujú si vôbec Maďari, čo spôsobujú Európe svojim nacionalistickým humbugom?

* Chorváti 89,63%, Srbi 4,54%, Bosniaci 0,47%, Maďari 0,37%, Slovinci 0,30%, Česi 0,24%, Albánci 0,34%, Taliani 0,44%, Čiernohorci 0,1%, Rómovia 0,2% a iní

 ** Poznámka k vývoju histórie vzťahov:
·  1848-1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku

·  1867-1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska

·  1868-1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.