V roku 1911 vznikol Národný výbor československý, ktorý organizoval národno-oslobodzovací boj na území Českých zemí a Slovenska.
Jeho vznik iniciovali T.G.Masaryk, Eduard Beneš a Milan Rastislav Štefánik, z nich prví dvaja v exile. Títo konali v intenciách Clevelandskej a neskôr Pittsbourgskej dohody, Washingtonskej deklarácie a Parížskej deklarácie.
Politické zloženie výboru reflektovalo výsledok parlamentných volieb v rak.-uhor. monarchii.
Jediným jeho slovenským členom bol Vavro Šrobár.
Proces národného oslobodenia vyvrcholil na území Českých krajín generálnym štrajkom 14.10.1918.
Národný výbor čsl. 28.10.1918 vyhlásil vznik Československej republiky.
Z neho sa postupne konštituovalo Dočasné národné zhromaždenie.
4.11.1918 bolo ustanovené Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska.
14.11.1918 Dočasné národné zhromaždenie zvolilo prezidenta čsl. štátu Tomáša Garrigue Masaryka a vymenovalo 1. vládu s premiérom Karlom Kramářom.
V Česku došlo ku sporom o obsadenie Sudet a Těšínska. Vojenské obsadzovanie Slovenska trvalo tiež niekoľko mesiacov z dôvodu odporu Maďarskej monarchie na čele s vodcom Horthym, ktorý vyslal na územie Slovenska armádu.
V r. 1919 bola pripojená Zakarpatská Ukrajina/Podkarpatská Rus/. Bola jej prisľúbená autonómia, tento sľub nebol dodržaný, takisto ako sľub dať autonómiu Slovensku.
V roku 1919 boli na území východného Slovenska bojové aktivity Maďarskej republiky rád snažiacej sa nainštalovať komunistickú vládu.
V r. 1920 boli definitívne hranice Československa vytýčené a potvrdené v zmluvách Versailleskej, Trianonskej a Saint-Germainskej.
ČSR ako štát uznala prvá Veľká Británia.
Toto sú údaje, ktoré som vytiahla z Encyklopédie Slovenska vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1985. Samozrejme, nachádzali sa pod heslom Československo 1918-1938 a obsahovali obvyklú omáčku o triednom boji, o zrade sociálnej demokracie voči proletariátu.
Konkrétne historické údaje sú korektné. Vyskytujú sa v nej avšak takéto a podobné formulácie: “…hegemónom sa však stala buržoázia, pretože vtedajšia vodkyňa pracujúcich más soc. demokracia, hlavne jej pravicové oportunistické vedenie, sa v záujme tzv. národnej jednoty dobrovoľne podriadilo vedeniu buržoázie.”
Zarazilo ma slovné spojenie “tzv. národnej jednoty”. V čase komunistického čechoslovakizmu, kedy bolo toto veľdielo zostavované, priam udivujúci nacionalistický tón spochybňujúci kvalitu vzťahu Čechov a Slovákov…
Komentáre