Konečne sloboda

Teraz  bez emócií: čo sú to teda „zlé aktíva“? Tento výraz sa určite nenachádza v učebniciach ekonomiky. Taký odborný termín neexistuje. Existuje termín pohľadávky pred lehotou splatnosti – to sú tie pravé dobré pohľadávky, ktoré sa účtujú v súvahách na stranu aktív úplne správne. Ďalej existuje termín pohľadávky po lehote splatnosti.

Toto je výraz pre pohľadávky, ktoré neboli z rôznych príčin uhradené v lehote. I tieto sa ešte stále oprávnene účtujú na stranu aktív. Následne z pohľadávok po lehote splatnosti sa vydeľujú tzv. nedobytné pohľadávky, rizikové pohľadávky a pohľadávky u ktorých je oprávnená pochybnosť o úhrade,  o ktorých väčšinou musí rozhodnúť súd alebo arbitrážne konanie.

V tejto fáze môže podnikateľský subjekt alebo banka zaúčtovať opravné položky k pohľadávkam tak aby nastalo ich odstránenie zo strany aktív a pripísanie na stranu pasív. Následne by sa mali tieto pasívne položky rozpustiť za pomoci rezervných fondov, zákonného rezervného fondu alebo odpísať z nerozdeleného hospodárskeho zisku  postihnutého subjektu.

V prípade, že takéto zdroje nie sú, pasíva v podobe opravných položiek k majetku banky alebo firmy by sa mali  postupne rozpúšťať z úhrad od spoločníkov firmy,tých spoločníkov, ktorí zavinili neopatrné, rizikové obchodovanie a následne z neho vznik „zlých aktív“. To v prípade ak nechcú toto robiť tak, že znížia základné imanie firmy alebo vlastné imanie akciovky, čo by znamenalo likvidáciu daných subjektov.

No už samotný vznik „zlých aktív“ je asociálny, kriminálny čin. Prečo? Tieto zlé aktíva, ktoré sú vlastne pasívami a zhoršujú celkový hospodársky výsledok, v prípade amerického hypotekárneho trhu dokonca opakovane a úmyselne zavineného,  boli už na samom začiatku nesprávne ohodnotené, nesprávne auditované, a následne nesprávne zaradené do akejsi novej kategórie cenných papierov, ktorá dovtedy v učebniciach ani v praxi neexistovala.

Zo zlých aktív, teda pohľadávok po lehote splatnosti a nedobytných pohľadávok, sa machináciami finančníkov stali zrazu zakamuflované cenné papiere, obchodované na medzibankovom trhu a kótované na burzách ako cenné papiere.

To značí, že finančník, ktorý previedol vyššie spomenutú manipuláciu s bezcennými pohľadávkami a vďaka rôznym rankingovým spoločnostiam a audítorom urobil z pohľadávky, ktorú mal správne odpísať ako stratu svojho podnikania kvalitný obchodovateľný cenný papier a z neho  ďalší derivát.

Ak sa mu podarilo predať  samotný cenný papier, prestal byť majiteľom akýchkoľvek majetkových práv vyplývajúcich z tohoto bankového produktu. A zbavil sa tak čierneho Petra.

No mnohé hypotekárne ústavy akosi pozabudli, že už nevlastnia tieto pohľadávky a začali ich vo veľkom vymáhať od dlžníkov ako kompenzáciu z konkurznej podstaty...

V prípade pohľadávok z hypotekárnych úverov, ktoré sa účtovali ako pohľadávky, no boli odpredané, hypotekárny ústav už nemohol vymáhať úhradu. Tak sa stalo, že nehnuteľnosti v USA vlastnia neznámi ľudia a firmy niekde v Číne, Japonsku, Rusku, Nemecku...hocikde.

Ak neodpredal pohľadávku ale vymáhal od dlžníka náhradu v podobe nehnuteľnosti, mal čiastočnú kompenzáciu. Prečo čiastočnú?

Pretože hodnota týchto nehnuteľností začala prudko klesať, v mnohých prípadoch sa dostala až na 20 percent pôvodnej účtovnej hodnoty. Toto sa dialo podľa zákona ponuky a dopytu na trhu s nehnuteľnosťami.

Túto stratu ako záporný rozdiel medzi účtovnou a trhovou hodnotou by si mal takisto poskytovateľ úveru zapísať ako opravnú položku k nadobudnutému majetku a naložiť s ňou podľa vyššie spomenutého návodu v zmysle zákonov.

No toto všetko sa neudialo alebo len v niektorých investičných bankách...

Prečo? Lebo dotyčný poskytovateľ úverov by si musel zaúčtovať také straty, ktoré nebol schopný kompenzovať zo svojho ostatného podnikania... A preto sa nakoniec v USA schvaľujú tzv. záchranné balíčky pre bankový sektor...

Pretože, ako by predsa k tomu prišli aby nechali skolabovať kompletne všetky subjekty obchodujúce s podvodnými cennými papiermi?

Nuž a sme pri koreni veci...Kolaps finančného sektoru v USA nebol vyvolaný cyklickou a prirodzenou depresiou v ekonomike, bol vyvolaný chamtivosťou a špekuláciami, do ktorých zavliekol aj ostatný svet.

Cestami medzinárodných obchodov na ostatných svetových burzách...

Tieto špekulácie sú nezákonné, nemorálne a majú charakteristiky ekonomickej kriminality najvyššieho stupňa nebezpečnosti.

Čo vlastne dosiahli tieto hypotekárne inštitúcie, banky poskytujúce ničím nekryté kreditné karty, obchodné reťazce poskytujúce úvery na nákupy bez akýchkoľvek garancií? Dosiahli zvýšený životný štandard USA-občanov. Dosiahli, že všetci si kupovali tzv. „Ruže na úver“.

Dosiahli tým politickú a ekonomickú stabilitu v USA, ktoré mohli následne dávať miliardy na svoj zbrojný program... Táto úverová politika umožnila zapchať ústa svojim občanom tak, že im predhodila solídny kus žvanca, ktorýžto ale nezaplatila...iba sa celý čas starala, aby to zaplatil zvyšok sveta....a nástrojom na toto „účtovanie“ sa stali eufemisticky nazvané „zlé aktíva“.